Prinášame vám ďalšiu kapitolu románu MERITUM – Nočné besy

,,Počula ich, ale viac by vám vedela prezradiť ona sama.“

,,Ale veď ste povedali, že je mŕtva,“ začudovala sa.

,,Áno, sestra Eleonóra je mŕtva. Bohužiaľ. No všetky svoje pamäte a memoáre uchovala v pergamenoch a spisoch starých viac ako štyristo rokov.“

Keď všetci prekvapene povytiahli obočie a premeriavali si ju, iba sa zasmiala. ,,Nie, nie som taká stará. Zasvätila som svoj život Bohu a prisahala som chrániť, uchovať a šíriť posolstvo o Nefilim Ellinor pre jej ďalšie nasledovníčky. Pretože ona bola tá, ktorá nás chránila a zbavila démona, ktorého meno poznala iba ona sama.“

Nastalo hrobové ticho, ktoré prerušovalo len tiché kvapkanie vody z kohútika. V tomto tichu, ktoré po množstve nových informácii nastalo, to znelo ako úder kladivom o gong.

Nebola jediná…

Posolstvo o Nefilim muselo byť zachované pre jej nasledovníčky…

Štyristo rokov staré posolstvo o Nefilim menom Ellinor…

Ale čo sa s ňou stalo?

,,Ako zomrela?“ zašepkala Gabriela .

Túžila sa to dozvedieť, musela to vedieť, ale zároveň sa toho zistenia desila. Čaká ju rovnaký osud?

,,Jej duša odišla k pánovi,“ odpovedala im jednoducho, no skôr, ako k tomu stihla povedať viac, jej do reči opäť skočil Viktor.

,,Aha, takže sa pobalila a vycestovala smer najvyššie poschodie?“

,,Viktor?!“ okríkli ho Gabriela spolu s Lesiou svorne, až nadskočil. ,,Teraz nie je tvoj primitívny humor na mieste. Chcem vedieť, ako zomrela Nefilim predo mnou… pretože… možno aj ja…“ hlas sa jej zlomil, tak jej Lesia pevnejšie zovrela ruku a dopovedala za ňu: ,, Bojí sa, že ju postihne rovnaký osud.“ Gabriela prikývla a po líci sa jej rozkotúľala veľká slza.

,,Prepáč,“ Viktor sa cítil ako totálny hlupák a právom. Tak veľmi ho celá situácia znervózňovala, že si ani neuvedomil, čo vlastne hovorí. Bol to jeho typický obranný mechanizmus a väčšinou mu nedokázal zabrániť.

Matka predstavená ho však ignorovala a pokračovala:

REKLAMA

,,Aj keď sa jej podarilo démona poraziť, rokmi chradla, pretože si pritom vzal obrovský kus z jej duše. Obetovala sa za nás. Aby sme my zostali v bezpečí. Hovorí sa, že raz v noci naposledy vydýchla, ale videli ju, ako odišla celkom bosá, odetá len v bielych šatách z kláštora a vzali si ju so sebou do lesa práve Mavky.“

Hneď ako to dopovedala, odrazu Gabriela doširoka otvorila oči a tie jej zažiarili jasnou farbou. Telom jej prešla vlna a ona sa prehla ako luk. Bolo to ako elektrický výboj.

V spomienkach sa preniesla späť do lesa. Ale neboli to jej spomienky, ale akoby sa pozerala z pohľadu niekoho iného, nejakej tretej osoby. Videla seba v bielych šatách tancovať v obkolesení Maviek a videla aj ju… ženu… Bola v bielych šatách s vlasmi hustými a dlhými ako má ona, no boli dlhšie a ťahala ich za sebou. Bola najstaršia z nich, jej vlasy boli biele a v rukách niesla veniec z lúčnych kvetov, konárikov a myrty. Videla, ako jej ho kladie na hlavu a Mavky sa radujú, tancujú a spievajú… a odrazu vízia skončila a Gabriela sa opäť ocitla v realite.

Sťažka dýchala a najprv sa zmätene obzerala okolo seba, aby sa zorientovala. Vtom jej to došlo. Pozrela sa na ruky, ktoré mala s Lesiou spletené a potom priamo na ňu. Videla to, čo ona! Videla Lesiinu víziu. Prepojili sa rukami a tak sa vrátila späť v spomienkach, aby si spomenula, že videla Ellinor.

To ona ju spolu s Mavkami uniesla z domu, zaviedla do lesa a v obkolesení ju oficiálne korunovala za svoju nástupkyňu. Preto sa v nej práve prebudili jej schopnosti.

Teraz to už do seba všetko zapadá. Dieliky skladačky, ktorú sa postupne snažili doplniť. Videla to vďaka Lesii Viktorovými očami. On tam bol a videl to. Jeho chcela zviesť. Aj toto Ellinor požehnala? Má sa spojiť s Viktorom?