Rozhovor s historičkou umenia a metodičkou reštaurovania Evou Spalekovou je ako prechádzka dejinami – nielen tými v učebniciach, ale aj živými, ktoré dýchajú z galérií, chrámov a historických budov. V rámci podcastu Limka rozhovorov porozprávala o svojej profesionálnej ceste, vášni k ochrane kultúrneho dedičstva a o tom, čo pre ňu znamená Levoča – mesto, ktoré je nielen jej domovom, ale aj celoživotnou inšpiráciou.
Ako ste sa dostali k práci, ktorá je dnes vašou vášňou i poslaním?
Moja cesta sa začala po skončení vysokej školy – študovala som na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor Veda o výtvarnom umení. Po piatich rokoch štúdia som nastúpila do Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi, kde som dostala na starosť vybudovanie Galérie umelcov Spiša. Bola to úplne nová inštitúcia, ktorá spočiatku vznikala ako súčasť múzea, no neskôr sa osamostatnila a funguje dodnes.
Ako vyzerali začiatky tejto galérie?
Mojou úlohou bolo budovanie zbierkového fondu pripravovanej galérie. Nadväzovala som kontakty so súčasnými umelcami viažucimi sa k regiónu Spiš, resp. s rodinnými príslušníkmi tých nežijúcich. Múzeum nakupovalo vytipované a komisiou schválené umelecké diela z oblasti maľby, sochárstva, grafiky i diel užitého umenia. Galéria sa špecializovala na umenie 19. a 20. storočia, takže išlo najmä o novodobé výtvarné diela. Okrem nákupov múzeum získalo umelecké diela aj prevodom z iných štátnych inštitúcií – napr. Miestnych a Mestských národných výborov, kde boli dovtedy súčasťou výzdoby priestorov. Časť umeleckého fondu sa presunula do galérie z existujúcich zbierok Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi. Zároveň sme realizovali príležitostné výstavy, na ktorých bola prezentovaná tvorba umelcov, ktorých dielo malo byť zastúpené v Galérii umelcov Spiša. Galéria bola napokon slávnostne otvorená v roku 1986.
A čo nasledovalo potom?
Zostala som pracovať v múzeu, ale presunula som sa do inej oblasti – venovala som sa starému umeniu, konkrétne historickému nábytku a obrazom. V kaštieli v Markušovciach s Expozíciou historického nábytku som pripravovala reinštaláciu expozície, ktorá bola nielen odbornou výzvou, ale aj možnosťou pracovať s rôznymi druhmi umeleckých predmetov – nábytkom, hodinami, sklom, porcelánom a ďalšími doplnkami.
Ako bola koncipovaná táto expozícia?
Scenár bol vytvorený tak, aby návštevníkom poskytol prehľad slohových období – od renesancie, cez barok, klasicizmus, empír, biedermeier, historizmus 19. storočia až po 20. storočie. Každá miestnosť mala svoju tému a štýl. V obrazárni kaštieľa visia portréty členov rodu Csákyovcov a Mariássyovcov, ale vo všetkých miestnostiach je uplatnený bohatý a vzácny obrazový fond, sklo, porcelán, hodiny a ďalšie doplnky dotvárajúce atmosféru expozície.
Ako ste sa dostali do levočského múzea?
Do levočského múzea som nastúpila, keď som skončila predchádzajúce pôsobenie v Spišskej Novej Vsi. S kolegyňou Máriou Novotnou sme sa venovali bežným múzejným činnostiam, ako je starostlivosť o zbierky, ich spracovávanie, popis, realizovali sme rôzne výstavy atď. V rokoch 1992 – 1996 som bola riaditeľkou múzea.
Aké obdobie to bolo pre múzeum?
Veľmi dôležité. Podarilo sa nám získať Spišský hrad pod správu nášho múzea. Dovtedy patril Východoslovenskému múzeu v Košiciach. Bolo to veľké víťazstvo pre levočské múzeum a otvorilo to nové možnosti. Aj keď dnes je správa hradu náročnejšia, vtedy to bol prelomový moment.
Prečo ste potom z múzea odišli?
Pridajte komentár