Čo by sme odhalili, keby sme vnímali svet primárne čuchom namiesto zraku? Aké neznáme príbehy by nám mohli vône a pachy vyrozprávať? Práve o tom pojednáva nová výstava v košickej Šopa Gallery s názvom Paradise Rot, ktorá štartuje vernisážou už zajtra – štvrtok 24. aríla o 19:00 hod., a potrvá do konca mája.
Autormi je dvojica holo- Kamila Valešová a Michaela Cagáňová & vizuálna umelkyňa Elektra Stampoulou. Paradise Rot skúma čuch ako opomínaný zmyslový vnem a súčasne ako mocný epistemologický nástroj.
“Vôňa priamo komunikuje s našimi emóciami a spomienkami spôsobom, ktorý obchádza intelektuálne spracovanie. Na rozdiel od vizuálnych či textových informácií, čuchové zážitky vzdorujú dokumentácii a klasifikácii, existujú len ako prchavé momenty stretnutia,” konštatuje kurátorka výstavy Petra Housková.
Paradoxný názov výstavy je prevzatý z románu Jenny Hval. Knihy, ktorú našli holo- v Elektrinej knižnici, keď spolu takmer pred rokom po prvýkrát pracovali v Aténach, a ktorá zároveň zvláštnym spôsobom rámcuje ich umeleckú prax. Zámerne konfrontuje raj (spájaný s dokonalosťou, krásou a stálosťou) s hnilobou (rozkladom a pominuteľnosťou). Toto provokatívne spojenie spochybňuje tradičné binárne myslenie, ktoré stavia rast a rozklad do opozície.
Paradise Rot namiesto toho predstavuje tieto procesy ako prepojené fázy v nekonečných cykloch, kde deštrukcia umožňuje rast a odpudivé sa postupne transformuje na príťažlivé. Každá premena – od zrodenia po rozklad – vytvára charakteristické čuchové signatúry, ktoré označujú časové procesy a spájajú nás s archetypálnym chápaním sveta.
Čuch slúži ako konceptuálna niť prepájajúca tvorbu umeleckej dvojice holo- a vizuálnej umelkyne Elektry Stampoulou, hoci k téme pristupujú odlišnými metodologickými a estetickými prístupmi. Ich spoločný výskum vône ako naratívneho prostriedku prekonáva vizuálnu dominanciu a pozýva návštevníkov zažiť umenie zmyslom, ktorý je v súčasnej umeleckej praxi často opomínaný.
Voňavé, no znepokojivé bubliny
Elektra Stampoulou vnáša do svojich sochárskych a olfaktorických diel osobitú ľudskú dimenziu a rafinovanú hravosť. Pohybujúc sa na pomedzí rôznorodých príbehov, stierajúc hranice medzi fikciou a realitou, zachytáva prchavosť vôní, ktoré prestupujú a obklopujú všetko vizuálne, priestorové či materiálne. S dôrazom na hravosť nás pozýva fúkať voňavé bubliny, po ktorých prasknutí prichádza príjemná, no zároveň znepokojivá asociácia. Rozličné voňavé predmety pôsobia dôverne známo, no zároveň nestabilne, krehko a skryto nebezpečne. Sme svedkami konca sveta, zatiaľ čo žijeme medzi týmito stopami – úlomkami, pozostatkami a vôňami? Dokážu nás tieto prchavé vnemy opäť očariť?
Inštalácia dvojice holo- osciluje okolo rituálnych objektov pretvorených súčasnými materiálmi a postupmi. Ich oltárna stena, zobrazujúca metamorfózu hmyzu, spolu so sériou piatich vonných kompozícií, zachytáva životný cyklus sveta v piatich štádiách – od objavenia sa prvého organizmu až po zánik planéty. Ak by prehistorické štádiá sveta mali zachované svoje vône, ako by voňali? Holo- sa pokúša rekonštruovať tieto naratívy prostredníctvom vlastných vonných fosílií.
Pridajte komentár