Košické divadlo Thália Színház sa vo svojej jubilejnej 55. sezóne odhodlalo na z rôznych hľadísk výnimočný a odvážny čin. Dnes (štvrtok 27. marca 2025) bude mať o 19:00 hod. premiéru hudobná hra s pesničkami Hoci Hocikto, na motívy tvorby básnika Szilárda Borbélyho, ktorá je dokonalým obrazom súčasnej doby.
Szilárd Borbély (1963-2014) bol jedným z najvýznamnejších básnikov svojej generácie, ale napísal aj jedno prozaické majstrovské dielo, román Vydedenci. Zároveň dal o sebe ako esejista a literárny publicista počuť pri každej závažnej téme. Popritom zanechal po sebe aj množstvo veľmi svojsky ladených, mimoriadne zaujímavých dramatických textov, v ktorých spája kruto aktuálne témy, mýtickú perspektívu, chuť experimentovať a úctu voči tradíciám. Hoci Hocikto doteraz zažilo tri javiskové uvedenia v Maďarsku, košická premiéra bude aj slovenskou.
Diváci sa s protagonistami ocitnú v najrôznejších zákutiach zvláštneho mesta. Od úsvitu do úsvitu. V ôsmich podobenstvách ponúka táto hra úplne presný pohľad na dnešnú dobu. Veľakrát mrzuto, rozčarovane, ale vždy duchaplne a hravo,” povedal na margo tejto hry dramaturg Miklós Forgács.
“Všetko je naraz povedomé a neznáme. Zabudnutá zastávka, banka, nádražie, toaleta baru, nákupné centrum, rezidenčný park, javisko. Všetko je neustále v pohybe alebo nie je. Postavy buď unikajú alebo viaznu. Snažia sa pochopiť tajomstvo vlastnej existencie. Otázky tela, peňazí, viery, morálky sa objavujú v banálnych a v prečudesných situáciách. Stretávajú sa úradníci a majstri života, indivíduá z podsvetia a strážcovia zákona, verejní zamestnanci a skrachovanci, majstri ilúzie a ateisti, duchovní a filozofi a ich dialógy majú vždy prekvapujúci koniec.”

Režisér vidí v spracovaní výzvu
Podľa slov režiséra Józsefa Czajlika má hra Szilárda Borbélyho veľmi zložitý text. Pre súbor je výzvou a pre diváka môže znamenať hlbšiu cestu. “V zásade je to neskutočne napínavá otázka, ako sa nám podarí túto tému, ktorá sa dotýka celistvosti bytia, prijateľne a stráviteľne podať divákom,” zhodnotil.
“Ak sa človek díva na svoj život z tej stránky, že všetko pominie, a ak si premyslí, čo by chcel zobrať zo sebou, alebo naopak, čo by tu chcel po sebe zanechať, tak sa začína istá sebaanalýza v oveľa uchopiteľnejšom smere: ako by chcel vidieť svoje vzťahy, ako dokáže svoje činy ošetriť. Môže si premyslieť, čo je preňho dôležité, v akej fáze sa nachádzajú jeho vzťahy, keď odíde.“

Foto: Divadlo Thália
Hercov hra potrápila
Herci nestvárňujú jednu fixnú rolu, nezobrazia jeden osud, ale musia ukázať viac výrazných postáv na pomerne malej ploche. Osobitosťou textu je, že sa skladá z uzavretých, od seba odlúčených výstupov, ktoré, samozrejme, spája mnoho motívov a tém, ale každá scéna by sa dala pochopiť aj ako samostatné predstavenie. Osem podobenstiev sa zoradilo jedno za druhým. Okrem toho veľmi náročné piesne sťažujú prácu hercov, zároveň však môžu zľahčiť divácku percepciu.

















Pridajte komentár