Najbližší štvrtok zaznie v Štátnej filharmónii Košice (ŠFK) jediný Beethovenov koncert pre husle. Revolučné dielo husľového repertoáru uvedie popredný slovenský huslista Juraj Čižmarovič. Poslucháči si vypočujú aj slnečnú a temperamentnú Symfóniu č. 4 A dur „Taliansku“ Felixa Mendelssohna Bartholdyho. Koncert BEETHOVENOVE HUSLE pod taktovkou Adama Sedlického sa začne 13. februára o 19:00 v Dome umenia, o 18:00 bude predkoncertné stretnutie a o 10:00 verejná generálka.
Oslnivú husľovú virtuozitu Ludwig van Beethoven dokonale zužitkoval v Koncerte pre husle a orchester D dur. Priniesol revolúciu v zvukovej súhre medzi sólistom a orchestrom, iba v tretej časti sa vedenia ujímajú husle. Dielo dnes patrí medzi najväčšie výzvy husľového repertoáru. Za ostatné tri dekády ho Juraj Čižmarovič uviedol viac ako tridsaťkrát.
„Čím som starší, tým viac ma osobný rešpekt a úcta k partitúre zaväzujú hrať Beethovenov koncert s pokorou a radosťou. Ako v mnohom, Beethoven predbehol dobu a čas. Zvukový pomer sólového nástroja a orchestra, farby, hĺbka a kompozičná stavba na tie časy spôsobila ‚revolúciu‘. Do dnešného dňa je tento koncert nie len jeden z najobľúbenejších, ale aj jeden z najťažších, či už po stránke technickej, ako aj interpretačnej,“ hovorí popredný slovenský huslista Juraj Čižmarovič.

Sólovo vystupoval takmer v celej Európe, v USA, Japonsku, Kórei a Číne. Od roku 1997 pôsobí ako koncertný majster svetoznámeho Bayreuthského festivalového orchestra a vyše dvadsať rokov ako 1. koncertný majster v prestížnom WDR Funkhausorchester Köln. Ako koncertný majster často hosťuje v Nemecku, Španielsku či Kórei a má vlastný súbor Cimorosa Chamber Orchestra.
Február filharmónia ukončí s južanským temperamentom
Symfóniu č. 4 A dur „Taliansku“ dokončil Felix Mendelssohn-Bartholdy v roku 1833, ale nestihol sa dožiť premiéry ani úspechu diela. K sympatiám poslucháčov nesporne prispieva pokojná nálada symfónie, ktorá stmeľuje skladateľove dojmy z jeho cesty po Taliansku. Prvá časť sa opiera o pulzujúci rytmus a slnečnú náladu, druhá prináša elégiu a lyriku. Nasleduje tretia časť s valčíkovou melódiou, až sa dielo „pretancuje“ do finále s charakterom talianskeho skočného tanca saltarello.

















Pridajte komentár