Jej romány ako Jabloňové lásky, Černicové dievčatá či Tiene bieleho orgovánu sú mimoriadne úspešné, jej tvorba unikátna. Láska k prírode a poézii z nej srší doďaleka. Miluje písanie vo všetkých podobách, najnovšie dokonca vytvorila knižku pre deti a ak jej víly či draci opäť zaklopú na monitor, určite ich neodoženie. Spisovateľka Zuzana Široká je poetická duša od hlavy až po päty.
Označujete sa za knihomoľku. Čo presne si pod tým vo vašom prípade máme predstaviť?
- Ženu, ktorá číta poéziu pri varení marmelády a podvádza Haratišvili so Zafónom.
Čítate všetko, čo pred vami neujde, alebo si skôr veľmi precízne vyberáte?
- So many books, so little time. Kedysi moje oči priťahovalo všetko, na čom boli písmenká – rôzne žánre beletrie aj náučná literatúra, cestovný poriadok na zastávke, zoznam ingrediencií na obale od keksov, dokonca aj texty v učebniciach fyziky… Veľa mi to dalo, mnoho som sa naučila, no odkedy som dospelá, nanuky a sladkosti veľmi nejem, nechodím autobusom, nemučím sa fyzikou a vyhranil sa mi čitateľský vkus – teraz si cielene vyberám osvedčené autorky, vydavateľstvá a žánre, sledujem edičné plány, literárne médiá a výklady kníhkupectiev, no dám aj na názory kritikov a knižných influenceriek.
Kedy ste pochopili, že vytváranie príbehov je i vaša cesta?
- Bolo to vo mne odjakživa. Odkedy si pamätám, rozprávala som súrodencom a sesterniciam rozprávky, vydávala rodinné noviny a hlásila sa na každej hodine slohu. Príbehy chodia za mnou samé, ja im iba dávam písmenkovú podobu a trochu im narovnávam kompozičnú a štylistickú fazónu.
Ste poetická duša? Po prečítaní vašej tvorby to inak ani byť nemôže, no vnímate tak sama seba? Alebo máte i výraznú pragmatickú stránku osobnosti?
- Poetika a pragmatizmus sa navzájom nevylučujú, kráčajú vedľa seba, niekedy ruka v ruke, občas jedna, občas druhá pobehne dopredu, povyskočí, zamáva krídlami. Alebo metlou, motykou, panvicou, rýchlostnou pákou, čerešňovou halúzkou…
Milujete prírodu, čo sa v textoch viac ako výrazne odráža a je to miestami až dominantné. Viedli vás k tomu od detstva alebo sa to stalo spontánne?
- Keď bývate v jabloňovom sade, uprostred venca Slovenského rudohoria, keď starký od rána do noci počúva opery a popritom maľuje brezové háje zaviate snehom, keď nedele trávite v ihličnatom lese a letné prázdniny na lúke plnej margarét a klinčekov, asi nemôžete inak. Milujeme to, čo dôverne poznáme.
Pracujete ako marketingová manažérka – viete v práci skĺbiť svoje dve najväčšie vášne – knihy a prírodu – alebo je to úplne iný svet a tieto lásky si nechávate na voľné chvíle? Túžite občas byť “len” spisovateľka?
- Snívam o tom, že sa mi jedného dňa podarí poskladať všetko do homogénneho, harmonického a zmysluplného celku – rodinu, knihy a písanie, prírodu, mačky, poéziu, feminizmus, spiritualitu, cestovanie, marketingové aktivity.
Ktorú z vlastných knižiek máte najradšej? Prečo?
- Mám rada všetky, každú trochu inak. Jabloňové lásky, napríklad, preto, že sú veľmi autentické. Mnohé postavy z nich reálne, miesta, v ktorých sa odohrávajú, som prechodila krížom-krážom.
A ktorú z knižiek iných autorov?
- Obľubujem tvorbu ženských autoriek so silnými a výraznými ženskými postavami.
Po úspešných románoch ste sa posunuli aj k tvorbe pre deti. Čím je pre vás knižka Pilot Jonatán a bobuľové víly, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Maxim, výnimočná?
Pridajte komentár