Váš pracovný pohovor – v knižnici, cez telefón, so zlým menom

Spomínate si ešte na svoj prvý pracovný pohovor? Stres, nervozita a neznalosť toho, čo očakávať – tak to máva väčšina ľudí.

V súčasnej situácii sa pohovory presúvajú do online sveta skrz obrazovky počítačov v pohodlí domova, čo vie mnohých znervózniť ešte viac. Aby ste nemali strach z pohovorov, opýtali sme sa ľudí z IT spoločností, ako si spomínajú na svoje pohovory.  

Tomáš Ďurčák, web developer 

O Astound Commerce som nevedel, kým som ich nestretol na jednom z veľtrhov práce. Tam som im ukázal životopis, pozreli naň a povedali, že idem k nim. Musel som, samozrejme, absolvovať technický pohovor v priestoroch firmy. Nebol som si istý svojou angličtinou a či budem vedieť odpovedať na všetko. Cítil som sa ako na skúške v škole. Potom ešte online pohovor s manažérmi, tam som netušil, čo sa budú pýtať. Pre istotu som nemal očakávania, nakoniec sme sa príjemne porozprávali.

 Michal Hricišín, CTO

September 2002, venčím psa, zvoní telefón: „Čau tu Barty. Ty si robil stránku AIESEC-u?“. „Áno, ja som to bol,” odpovedám nesmelo. „Dobre, potrebujem pomôcť s jednou nábytkárskou stránkou, vieš prísť zajtra?” Tak to bol môj prvý pracovný pohovor. Vo firme bart.sk spolupracujem s Marekom Bartom a ďalšími 50 kolegami doteraz.

Ale nie o tomto pohovore som chcel napísať. Pár rokov na to v Košiciach zažívali boom nemecké IT firmy. Hľadali kandidátov po univerzitách a cez organizáciu AIESEC, v ktorej som bol činný. A tak si našli aj mňa. Konkrétne Frank, manažér v IDS Scheer. Bolo to na pive v Nebre a boli sme viac kamaráti ako biznis partneri. Vraj mám poslať životopis, že len tak zo srandy. Tak som poslal. Len tak zo srandy. Aspoň som si nejaký vytvoril, mám ho doteraz, aj keď už zapadol prachom. Ozvali sa o pár dní – mám prísť na pohovor. Zvýšil sa mi tlak a zastavil sa dych. Z nevinnej srandy a z krčmových rečí som vyrobil prúser a podraz, tak som to vnímal. Šiel som za Marekom vysvetliť situáciu a po radu, čo robiť, považoval som to za korektné. Povedal, že to mám skúsiť. Samotný pohovor bol nezaujímavý. Potrebovali vraj lídra na JavaScript a vyspovedali ma okrem v slovenčine aj v angličtine technické otázky z Javy (?). Ale prešiel som do druhého kola. Konzultoval som to opäť s Marekom, mám rád, keď je vo veciach jasno. Doteraz nezabudnem, čo mi Marek povedal: “Choď na druhé kolo pohovoru, ale už tam potom ostaň.” Pochopil som a urobil som jedno z najlepších rozhodnutí v doterajšom živote. 

Katarína Nováková, SAP konzultantka 

V apríli minulého roka som si hľadala prvú prácu na plný úväzok. Keďže som už počas štúdia pracovala okrem iného aj na HR oddelení, pohovorov som sa nebála. Prišla som do spoločnosti Fpt Slovakia a pohovor začal podľa očakávaní, predstavením sa v angličtine. Po tom, čo som povedala svoje meno, priezvisko a to, že práve končím štúdium na univerzite, mali všetci akýsi zvláštny výraz. O pár sekúnd ma recruiterka zastavila a povedala, že pravdepodobne majú pred sebou nesprávny životopis. Nahliadla som, bol správny. A v tom som si to uvedomila. Predstavila som sa priezviskom za slobodna, hoci som nové priezvisko mala už vyše pol roka. Vtedy som sa určite začervenala, no dnes na to spomíname s úsmevom.

Štefan Lacko, Delivery Head

Môj prvý pracovný pohovor bol v roku 1993 do jednej malej softvérovej firmy v Košiciach. V tom čase veľa možností v IT nebolo. Firmy len začali vznikať. Tento pohovor som si zapamätal, pretože pri ňom nastali hneď dve humorné situácie. Prvá bola tá, že v tom istom týždni som mal aj svadbu. Vtedy sa do životopisov písalo aj to, či je človek slobodný alebo ženatý. Ja som nechcel klamať, tak som napísal, že som síce slobodný, ale hneď v túto sobotu sa budem ženiť. Táto téma potom zabrala 50 % môjho pohovoru. Druhá vec bola tá, že som do životopisu, vo viere, že mi to určite pomôže, napísal (opäť pravdu), že mám „červený” diplom. To vyvolalo vlnu smiechu. To bolo prvý a poslednýkrát, čo som tak urobil. Nakoniec to, samozrejme, všetko dobre dopadlo. Prijali ma. V tej firme som aj s prestávkou strávil skoro 12 rokov a od programátora som sa vypracoval až na technického riaditeľa. Tých zaujímavých zážitkov z pohovorov mám viac. Napr. počas pohovoru do firmy v USA, ktorý prebiehal v angličtine, som asi polovicu nerozumel a predpokladám, že ani oni mne. Nakoniec ma prijali a urobil som dobrú kariéru aj v zahraničí. Zatiaľ môj posledný pohovor bol asi najbizardnejší, kde z hodinového rozhovoru som 55 minút počúval o úspešnom pracovnom a osobnom živote toho, kto so mnou viedol interview. Mne potom ostalo len 5 minút. Tiež ma nakoniec prijali. A odvtedy som súčasťou GlobalLogic.

Miroslav Ryšavý, Account Delivery Manager

Môj pohovor do firmy bol veľmi netradičný, aký som nikdy predtým nezažil. Ja som si vlastne ani prácu nehľadal a do gd-Teamu som šiel, lebo som chcel o firme vedieť viac a chcel som zistiť, či by sa s ňou dalo nejakým spôsobom spolupracovať (bol som na manažérskej pozícii v inej IT firme). Po tom, čo mi majiteľ Erik Gottschall predstavil spoločnosť, jej spôsob práce, víziu a smerovanie, zistil som, že je to presne podľa mojich predstáv a hneď na mieste sme sa dohodli, že do firmy nastúpim. Po niekoľkoročných skúsenostiach som osobne dospel do štádia, keď som presvedčený, že hrať otvorenú a čistú hru (hlavne pri pracovných pohovoroch) prináša dlhodobé benefity na oboch stranách. Ústupky a kompromisy sa dajú urobiť vždy, ale ja mám za to, že najlepšie je, ak nás práca baví a sme pri nej šťastní. A som nesmierne rád, že v dnešnej dobe sa v IT oblasti dá vybrať a nájsť takáto práca a aj zamestnávateľ.

Stanislav Petruš, projektový manažér 

Môj prvý IT pohovor bol pred 6 rokmi pre spoločnosť NATEK. Predtým, než som sa dostal na pozíciu IT som pracoval ako lektor angličtiny v tej istej spoločnosti. Po čase prišla ponuka stať sa členom IT tímu na pozícii PIMa. Bola to pre mňa výzva. Súhlasil som a tak sa začal môj život v IT sektore. Spomienky na pohovor mám veľmi dobré, prebiehal v priateľskom duchu a mojou výhodou bol určite aj fakt, že som interné pravidla firmy už sčasti poznal. S odstupom času hodnotím svoje rozhodnutie stať sa súčasťou IT sektora kladne.

REKLAMA

Adrián Lancoš,  senior developer

Zhruba pred desiatimi rokmi som začal rozmýšľať, čomu by som sa mohol popri štúdiu venovať, aby som nabral skúsenosť z praxe. Pokukoval som po firmách, ale keď som si pozrel pracovnú ponuku, tak som si neveril, že by som vôbec mohol uspieť. Vydal som sa alternatívnou cestou – cez fóra, kde som narazil na ponuku, ktorá ma zaujala. Išlo o menšiu úpravu PHP kódu, ozval som sa, či je to aktuálne, dostal som zadanie a potom som sa stretol s Petrom Šoltésom, mojím neskorším zamestnávateľom. Prekvapilo ma, že sa stretnutie malo uskutočniť v univerzitnej knižnici. Myslel som si, že ma nechce ťahať po kanceláriách. Samozrejme, bol som nervózny, nevedel som, čo čakať. Nervozita sa rozplynula, keď prišiel Peťo: „Čau, ty si asi Aďo.” Ja som naňho prekvapene pozeral. Čakal som typického IT-čkára, minimálne tridsaťročného, miesto toho som sa stretol s mladým chalanom.

Keď mi povedal, že môžeme ísť do knižnice, myslel som si, že mu prepožičiam ISIC kartičku, aby mohol ísť so mnou. Keď však vytiahol svoju kartu, moje prekvapenie bolo o to väčšie. Myslím, že sme sa dohodli už priamo na mieste. Dodnes spolupracujeme v spoločnosti ProUP, ktorá v podstate vznikla spolu so mnou. Spomínam si, že s jedným z konateľov som mal pohovor v McDonalde. Ja som v podstate nikdy nezažil ten taký klasický pohovor, že sedíš niekde v kravate. Vždy to boli nejaké alternatívne miesta.

Tomáš Matula, Head of Department

Spomínam si na pohovor, ktorým som sa uchádzal o pozíciu administrátor sietí v T-Systems Slovakia. Bolo to v roku 2007 ešte počas 5. ročníka môjho štúdia na vysokej škole. Pred pohovorom som bol riadne nervózny, nemal som tušenie, čo mám očakávat. Pamätám si však na príjemnú atmosféru pohovoru vedeného vtedajším riaditeľom spoločnosti pánom Ondášom. To mi utkvelo v pamäti a sám sa snažím takúto atmosféru počas pohovoru navodiť. Aj keď kandidátom dávam zabrať, chcem, aby odchádzali dobre naladení s príjemnými spomienkami na prvý osobný kontakt s našou kultúrou.

Tomáš Pitoczký, senior špecialista na MS SQL 

Moja spomienka siaha do roku 2007. Keďže som sa hlásil bez skúseností a praxe v IT, nešlo v podstate o pohovor na špecifickú pozíciu, ako napríklad do spoločnosti Unique People, kde teraz pracujem. Mal som záujem zúčastniť sa IT farmy, ktorá sa vtedy v Košiciach zakladala. Samotný pohovor sa konal vo všeobecnom duchu za prítomnosti zamestnankyne z oddelenia ľudských zdrojov a tímlídra. Utkvela mi v pamäti jedna otázka: Zamestnankyňa HR sa ma spýtala, či viem, čo je vírus, a ako by som jej vedel pomôcť v prípade, že ma osloví a nemá skúsenosti s počítačom, iba jej „vyskakuje okienko s hláškou o víruse“. Zrejme som ich presvedčil, nakoľko som sa na IT farmu dostal a to vlastne naštartovalo moju IT kariéru.